Zhovárali sme sa s talentovaným maliarom, ktorý pôvodne pochádza z Ekvádora, no už pár rokov žije na Slovensku. Vyštudoval výtvarné umenie. Jeho technika maľby je unikátna a diela sú fascinujúce. Predstavujeme Vám Eduarda Sosu (36). Nakontaktovali sme sa naň cez jeho profil na portáli na www.jaspravim.sk > TU
Eduardo, ste mladý človek, pochádzate z Ekvádora, no už niekoľko žijete na Slovensku. Ako ste sa sem dostali?
Predtým než odpoviem na vašu otázku, chcem sa Vám poďakovať za rozhovor a vyzdvihnem tiež veľmi efektívny portál, ktorým je jaspravim.sk, vďaka ktorému sme sa spojili.
No na Slovensku už žijem 10 rokov a dostal som sa sem vďaka umeniu. Venujem sa maľbe, kresbe, grafike, sochárstvu, reštaurátorstvu, učiteľstvu a vyučovaniu cudzích jazykov.
Páči sa Vám život na Slovensku? Ako vychádzate s ľuďmi, kolegami, novými priateľmi? Za akých ľudí považujete Slovákov?
Páči sa mi Slovensko pretože ma krásnu prírodu, tak ako všade ľudia sú aj milí aj falošní, vypočítaví aj úprimní.
Vaša technika maľby je nesmierne zaujímavá – maľujete rukami a ide Vám to nesmierne rýchlo, takže zrejme ste túto techniku objavili už dávnejšie, keď ste ju doviedli do takej dokonalosti…
Objavil som túto techniku prstomaľba pre spontánnosť maľby, predtým než som sa zdokonalil v tejto technike tak som sa snažil, aby maľba bola spontánna, živá, aby všetky okamihy a javy sa prejavili na plátne tak ako moje oči a srdce ich vnímali a pocítili, chcel som maľovať tak, ako keby som rozprával pri prejave reči keď hovoríme to čo cítime a chceme.
Kedy vlastne prišiel prvý moment, keď ste si uvedomili, že chcete tradičný štetec, ktorý k výtvarnému umeniu patrí, vymeníte za svoje ruky?
Ten moment vlastne prišiel keď som chcel maľoval očami cez moje srdce, chcel som maľovať hmatom, pohladením priamo mojim telom – čo štetcom nikdy nedosiahnete pretože obmedzuje priamy styk s plátnom. Maľovať priamo vlastným telom, prstami je niečo neporovnateľné a unikátne, je to zážitok, je to rituál, prehĺbenie sa do seba, s cieľom zobrazovať skutočnosť čohokoľvek.
Ako vyzerali Vaše začiatky? Koľko trvalo, kým ste namaľovali svoj prvý obraz rukami? A aký bol výsledok?
Prvý obraz prstami som namaľoval tak v priebehu 25 minút a témou boli Vysoké Tatry na plátne 100 x 120cm. Vtedy pre mňa bola výzva namaľovať opar a podarilo sa mi to.
Rokmi ste sa určite v tejto technike zdokonalili. Koľko priemerne trvá, kým namaľujete jeden obraz?
V súčasnosti maľujem obraz v priebehu 3 minút. Avšak portréty potrebujú viacej času cca 10 minút.
Spravidla maľujete akty. Z Vašich diel je zrejmé, že ste estét, ktorý sa snaží zvečniť ženskú krásu. Ako si vyberáte svoje objekty, ktoré budete maľovať? Aké sú pre Vás najdôležitejšie parametre, ktoré rozhodujú, že práve táto žena Vám bude stáť ako model?
Pre mňa je dôležité zachytiť charakter modelu, výraz a spontánnosť. Maľba musí byť prirodzená a takisto model musí tomu zodpovedať.
Z Vašich obrazov okrem krásy ženského tela sála svojím spôsobom pokoj a harmónia. Hoci moderné umenie často zobrazuje aj negatívne a nie práve pohľadné javy, vy ste sa vybrali cestou krásy. Prečo?
Lepšie sa žije keď človek má okolo seba pozitívnu energiu, keď sa díva napríklad na krásu obyčajného drôtu a má rešpekt pred ním. Umenie je pre všetkých.
Vo vašej tvorbe je podstatné aj detailné tieňovanie a hra so svetlom. Sú to techniky, ktoré ešte podčiarkujú krivky Vašich objektov a zvýrazňujú ich?
Jednoznačne temnosvit a kompozícia sú rozhodujúce výtvarné prvky pri tvorbe umeleckých diel, či kresby, maľby alebo sochy a pod. Svetlo je v umení jazyk, ktorým výtvarník komunikuje bez toho by bolo nemožné vidieť objekty.
Ako hodnotíte z pohľadu umelca dnešnú scénu? Výtvarné umenie akoby stagnovalo a s prepáčením, ja osobne som z niektorých súčasných výtvarných diel až zhrozená, keďže sú nielen komplikované, nejasné, ale najmä negatívne a doslova zobrazujú túto spoločnosť ako odpad. Aký je Váš názor na súčasné výtvarné umenie?
Výtvarné súčasné umenie je odraz spoločnosti.
Ako reagujú ľudia na Vašu tvorbu? Nahota bola vždy vo výtvarnom umení atraktívna, no špeciálna technika, akou ju robíte Vy, pravdepodobne ešte robí Vaše diela atraktívnejšími…
Akty sú krásne námet v umení, ale žiaľ nie v každej krajine. Väčšina ľudí tu na Slovensku považuje akty za niečo perverzné, stále majú predsudky.
Keď som sa zoznámila s istým španielskym maliarom, ktorý pochádzal z Venezuely a maľoval symbolizmus, ale zrozumiteľný a v jeho dielach dominovala krása nad negatívnymi a depresívnymi prvkami, ako je to dnes trendom, povedal mi, že chce maľovať tak, aby tomu ľudia rozumeli a dať im krásu… Súhlasíte s týmto názorom? Môže umenie prinášať len krásu alebo aj odraz doby, ktorá je negatívna?
Presne tak, ako hovoríte, umenie je odraz doby, pozorovatelia obohacujú umelecké diela vlastnými názormi. Napríklad keď sa stále dívate na daný obraz v galérii, objavujete stále niečo nové, možno vidíte nové, alebo ďalšie objekty ktoré ste si na začiatku nevšímali a tým pádom obraz sa stáva zaujímavejším.
Mali ste už na Slovensku výstavu svojich diel? Javia Slováci o výtvarné diela záujem?
Na Slovensku som vystavoval v Bardejove, v Košiciach a v Prešove. Slováci neprejavujú záujem o umenie. Ale táto skutočnosť nie je len na Slovensku ale aj z niektorých krajinách v zahraničí. Slováci sa vyhovárajú na peniaze ale je to hlúposť, len formality odôvodnenia. Peniaze sú, ale namiesto obrazov by dali vytlačiť pekný obrázok z netu, taká je mentalita. Lenže umenie nie je zavesiť vytlačené plagáty po stenách.
[youtube height=“HEIGHT“ width=“WIDTH“]https://www.youtube.com/watch?v=1JUebXx5uCk[/youtube]
V súčasnosti vyučujete v Prešove. Napĺňa Vás táto práca?
Robím to čo neviem, ale viem čo robím. Samozrejme fascinuje ma umenie a všetko čo s tým súvisí.
Dočítali sme sa o Vás, že pôvodne ste chceli s manželkou ísť do Švajčiarska, no nepodarilo sa Vám to. Neľutujete, že ste ostali na Slovensku?
Neľutujem nič, každý je autorom svojho šťastia.
Ďakujem za rozhovor.
George Sandová
