Vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice rozpútala na Slovensku proces, ktorý spôsobil mnohé zmeny. Napríklad aj to, že medzi bežnú verejnosť sa dostávajú detailnejšie informácie o finančných, majetkových a iných kauzách z najvyšších kruhov slovenskej spoločnosti, vrátane životov novinárov. V práci Jána Kuciaka pokračujú jeho kolegovia z celého žurnalistického prostredia.
Súčasťou ich práce sú žiaľ i pravidelné výsluchy na polícii a strach o svoju bezpečnosť. Na ich sledovaní sa paradoxne podieľal aj ich bývalý kolega, novinár Peter Tóth. Marek Vagovič zverejnil, že sa v stredu zúčastnil výsluchu na polícii. „Pán Vagovič sa správa a aj píše ako hysterický adolescent. A to sa mu ani len vlas na hlave neskrivil a nikto nemal záujem mu jeho účes žiadnym spôsobom kaziť,“ reaguje na informácie zverejnené investigatívnym novinárom Peter Tóth.
„Včera (17.4. – poznámka redakcie) som bol na ďalšom výsluchu, tentoraz k sledovaniu novinárov. V prípade je už začaté trestné stíhanie vo veci, zatiaľ však nikoho neobvinili. Dozvedel som sa, že niekto zhruba tri týždne – na objednávku Kočnera – intenzívne monitoroval môj pohyb. Celé to koordinoval Tóth, ktorý sa teraz tvári, že to bolo „len“ paparazzovanie. Ani náhodou. Sledovanie prebiehalo zhruba od 14. novembra do 5. decembra 2017. Čiže asi tri mesiace pred vraždou Jana Kuciaka, ktorú si mal Kočner objednať na prelome rokov 2017/2018,“ uviedol šéf investigatívneho tímu portálu Aktuality.sk Marek Vagovič na sociálnej sieti.
„Sledovanie prebiehalo nasledovne: ráno o pol siedmej zaparkoval Tóthov „paparazzi“ pred mojim domom. Keď som okolo pol deviatej vyšiel von, začal fotiť. Neprekážalo mu ani to, že súčasne fotí aj môjho mladšieho syna, ktorého som vtedy vodil do škôlky,“ uviedol Vagovič.
„Vzápätí naštartoval a sledoval ma cestou do práce. Celý deň čakal pred redakciou (na Prievozskej ulici č. 14 – na adrese vydavateľstva Ringier Axel Springer Slovakia – poznámka redakcie) a čakal, čo sa bude diať. S kým sa rozprávam, stretávam a podobne. Viackrát ma odfotil, ako fajčím pred budovou – najčastejšie s kolegom Dagom Danišom. Zrejme chodil aj do bufetu, ktorý sídli na prízemí – dokonca zachytil jeden môj rozhovor, ale nedokázal ho bližšie rozkódovať. Sledoval ma, aj keď som sa presúval mestom – pešo alebo autom. Všetko si fotil a podrobne zaznamenával. Vrátane takých nepodstatných detailov ako je telefonovanie či esemeskovanie. Presne vedel, kedy som išiel do parlamentu, na nejakú tlačovku alebo na pracovnú schôdzku,“ uvádza Vagovič.
„Len raz som sa mu stratil, keďže som prešiel križovatkou skôr ako on. Následne viac ako dve hodiny prečesával celé mesto. Každý deň ma sledoval zhruba do 21,30, kedy to „zapichol“, aby potom ráno o pol siedmej znovu zaparkoval pred mojim domom. Odfotil si aj poznávaciu značku môjho auta – mám veľké šťastie, že ho nikto nepoškodil, ani mi tam nič nepodstrčil, ako sa to kedysi stalo bývalému šéfovi vojenských tajných Romanovi Mikulecovi. Napriek tomu mi z tej spravodajskej akcie, ktorú na Kočnerov popud rozohral Tóth, behá mráz po chrbte. A rozmýšľam, či bolo jej cieľom „len“ zmonitorovať môj pohyb – a zistiť, aké mám zvyky, respektíve s kým sa stretávam – alebo aj niečo iné. Podobnú otázku si zrejme v týchto dňoch kladú aj iní novinári, ktorí chodia na výsluchy, pretože ich podobne ako mňa intenzívne sledovali. Dúfam, že už čoskoro budeme žiť v krajine, kde bude platiť spravodlivosť pre všetkých. Vrátane objednávateľov vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej – a zároveň tých, ktorí im akýmkoľvek spôsobom pomáhali. Napríklad „paparazzovaním“ novinárov. Pravda zvíťazí,“ uviedol Marek Vagovič.
Ku skúsenostiam Vagoviča sa vyjadril i bývalý policajný funkcionár Jozef Šátek. „Mesiac po vražde som zverejnil svoju „analýzu“ úkladnej vraždy K+K . Môj text bol kritizovaný šéfredaktorom Bárdym (Aktuality.sk – pozn. redakcie) najmä k časti, kde som vyslovil domnienku, že informácie o Kuciakovi mohli byť výsledkom „práce“ spravodajskej služby alebo polície“. Som presvedčený o tom (a vývoj vyšetrovania mi to potvrdzuje), že objednávateľom monitorovania nebol len Marián K. ale bol len členom rozsiahlejšej skupiny (okrem P. Tótha), ktorá sa celým „problémom“ zaoberala. Táto skupina využívala všetky spravodajské a operatívne sily a prostriedky a pracovala na vysokej profesionálnej úrovni.“
„Časť textu mojej analýzy : „K príprave operácie takéhoto charakteru a rozsahu, s potrebou získania detailných informácií o pracovnom i súkromnom živote obete, jej zvykoch, časovo sa opakujúcich denných sekvenciách, osobných vzťahoch a vlastnostiach obete – s vytipovaním miesta spáchania vraždy, prístupových a únikových trasách, zvykoch susedov a iných faktorov – možno urobiť záver, že prípravná fáza neprebehla v hodinách či dňoch, ale v týždňoch. S odhadom na dva mesiace pred vraždou. Nie je vylúčené, že zdrojom týchto informácií mohla byť legálna činnosť spravodajskej služby či polície (sledovanie, odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky) a jej zneužitie (predaj). Prípadne nelegálna činnosť týchto útvarov – napríklad pod legálnym krytím iným objektom záujmu pri spravodajskom či operatívnom rozpracovaní,“ uviedol Jozef Šátek.
Na zverejnené informácie reagoval i investigatívny žurnalista Radovan Bránik. „Netreba ale zabúdať na jedno; toto sledovanie je skutočne relatívne málo účinné a v podstate – bez použitia ďalších techník, ci zneužitia ITP (informačno-technických prostriedkov – pozn. redakcie) štátu – neškodné. Hoci samozrejme veľmi nepríjemné. Ničivým ho robí až spojenie ktoré pán Šátek naznačil, a síce zneužitie nelegálne získaných materiálov z prostriedkov štátu, alebo zneužitie tých ktoré boli získané legálnou cestou. Tóth bol súčasťou skupiny ktorá sa na transfere materiálov pochádzajúcich z nasadenia ITP podieľala roky a teda je takmer nemožné predpokladať, že ich v tomto prípade nevyužili. Ak nie, je to ako s atómovou bombou, jej jednotlivé komponenty sú samé osebe relatívne málo škodlivé. Ničivé účinky získava až ich spojením. Ak k tomu došlo – a myslím že neexistuje rozumná pochybnosť o tom že došlo – tak ide o mnohonásobne väčší problém, než Tóth (alebo ak chcete voľakedajšia “jarmila kante” z falošných blogerov) pripúšťa snažiac sa tváriť, že robili len to isté čo novinári. Tí, neraz na škodu veci nedisponujú ani zlomkom schopnosti na vykonávanie efektívneho sledovania. Čo je horšie, nie sú často vôbec schopní ho ale len spozorovať,“ uzavrel Radovan Bránik.
Na informácie Vagoviča reagoval aj priamo Peter Tóth. „Pán Vagovič sa správa a aj píše ako hysterický adolescent. A to sa mu ani len vlas na hlave neskrivil a nikto nemal záujem mu jeho účes žiadnym spôsobom kaziť. Novinári ako on spôsobili a spôsobujú mojej rodine mnohé príkoria, no na rozdiel od neho neobťažujem verejnosť výlevmi ohľadom svojich vnútorných pocitov. Jeho babské bedákanie je symbolom biedy slovenskej žurnalistiky, založenej na planom moralizovaní, očierňovaní a obviňovanil ľudí, ktorí nemajú s vraždou Jána Kuciaka nič spoločné. Napokon to konštatoval aj dozorujúci prokurátor. Povedal, že paparazzovanie novinárov nemá žiadnu príčinnú súvislosť s týmto poľutovaniahodným prípadom, ktorý ľudia ako Marek Vagovič zneužívajú na prezentáciu svojho hypertrofovaného ega,“ uviedol pre Mediahub.sk Peter Tóth.
