Jubilejný 40. ročník Medzinárodného gitarového festivalu J.K. Mertza vyvrcholil v nedeľu 28. júna galakoncertom, na ktorom nebol hviezdou len zahraničný interpret, ale aj tí domáci.
Na galakoncerte v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca na počesť významného kubánskeho dirigenta, skladateľa a gitaristu Lea Brouwera hralo špičkové teleso Cappella Istropolitana, grécky gitarista uznávaný svetovou kritikou Costas Cotsiolis, slovenský akordeónista preslávený inovatívnym prístupom Boris Lenko, zakladateľ festivalu Jozef Zsapka a Bratislavské gitarové kvarteto.
Medzinárodne uznávaní domáci a zahraniční sólisti interpretovali spolu s orchestrom Cappella Istropolitana pod vedením Roberta Marečka diela Lea Brouwera a Astora Piazzollu.
Sólistom jedného z najkrajších Brouwerových koncertov Concerto elegiaco bol grécky gitarový virtuóz Costas Cotsiolis. Leo síce ostal tradičný čo sa týka formy koncertu – dodržal tri časti, ale čo sa týka kompozičných postupov volil moderné prvky.
Sólista spoločne s domácim telesom boli pekne zohratí – dokázali vytvoriť kontrast v dvoch témach prvej časti koncertu, pekne prepojili druhou časťou nástup tretej, pre poslucháčov azda najzaujímavejšej časti – záverečnej Finale (Toccata).
Skladateľ využíval pestrofarebnú rytmickú aj melodickú škálu v závere koncertu, pričom interpreti bravúrne zvládli zámer Brouwera: spojiť sláčiky, gitaru a bicie nástroje v jeden celok tak, aby zároveň tvorili rozmanité vrstvy kompozície.
V Dvojkoncerte pre bandoneón a gitaru argentínskeho skladateľa Astora Piazzollu sa predstavil Boris Lenko a Jozef Zsapka. Rukopis Piazzollu netreba nejako zvlášť predstavovať, čo je však zaujímavé, gitare venoval v celej svojej skladateľskej kariére len štyri skladby.
Opäť trojčasťová skladba mala svoju gradáciu v poslednej časti, ako inak – Tango. No mohol by si odpustiť Piazzolla práve tango? Samozrejme, nie je to hudba, na ktorú môžete tancovať. Tento autor je novátorský v prepracovaní tanečných rytmov do zložitých kompozičných postupov.
Spravil to však natoľko umne, že prapodstatu tanga napriek spracovaniu do novej podoby v jeho skladbách stále zreteľne cítite. Aj interpreti sa postavili k Dvojkoncertu profesionálne, poznajúc temperament skladateľa. Od minimalizmu po záverečné, priam výbušné finále zvládli dynamiku aj výraz s vernou farebnosťou, akú autor v kompozícii zamýšľal.
Po prestávke sme sa opäť mali na čo tešiť. V podaní Bratislavského gitarového kvarteta zaznela Brouwerova Gismontiana pre gitarové kvarteto a sláčiky. Kompozícia bola prevedená v slovenskej premiére a predstavuje prepojenie hudby brazílskeho klaviristu, gitaristu a skladateľa v jednej osobe Egberta Gismontiho a invenčných kompozičných postupov kubánskeho skladateľa Lea Brouwera.
Gismontianou pre gitarové kvarteto a sláčikový orchester vzdal Leo poctu dielu tohto Brazílčana. Záverečné finále v podobe 6-časťovej skladby bolo skutočne veľkolepé: farbisté akoby mal impresionista svoj najkrajší deň v živote, kedy mu prialo aj svetlo, aj invencia, inšpirácia a nálada „maľovat“ kompozíciu tým správnym „hudobným štetcom“.
Gismontiana pre gitarové kvarteto a sláčikový orchester sa začína časťou s názvom Frevo, čo je charakteristická brazílska tanečná forma v dvojštvrťovej metrorytmickej štruktúre. Rýchle, temperamentné časti boli prestriedané pomalými, až meditatívnymi.
Medzi najkrajšie nepochybne patrila Agua e Vinho (Voda a víno), ktorá svojou nádhernou melodikou dojala až k slzám. Sláčikový orchester veľké spevné melodické úseky prekrásne frázoval, takže vyzneli akoby v štýle modernej romantickej meditácie a naopak, v rýchlych častiach (až na zopár zanedbateľných chybičiek) si veľmi dobre poradilo aj Bratislavské gitarové kvarteto.
V publiku samozrejme sedel aj samotný Leo a ani po jednej skladbe z jeho pera, ktorá v ten večer zaznela, nezabudol prísť k pódiu, srdečne objať dirigenta, sólistov a prvú huslistku.
Jubilejný 40. ročník Medzinárodného festivalu J. K. Mertza je teda úspešne za nami a nemáme sa veru za čo hanbiť. Koncerty plné talentovaných umelcov – či už našich alebo zahraničných, či už mladšej alebo strednej generácie a najmä pestrá dramaturgia od starej hudby až po súčasnú spoločne s hlavnou hviezdou z Kuby – Leom Brouwerom, to všetko bolo nielen zorganizované a vymyslené na výbornú, ale do poslucháčov vlialo aj neskutočný prúd energie, ktorú dokáže len umenie.
George Sandová
Sledujte nás aj na Facebooku
Pozrite si zábery od fotografa Romana Spišiaka z koncertu a prednášky Lea Brouwera (zdroj: Spoločnosť J.K. Mertza):
