Slovensko sa v rámci Európskej únie vyznačuje jedným z najvyšších počtov municipalít na počet obyvateľov. S takmer 54 samosprávnymi jednotkami na 100 tisíc obyvateľov sme na druhom mieste, tesne za susednou Českou republikou. Tento stav kontrastuje s podobne veľkým Fínskom alebo susedným Poľskom, kde je počet samospráv výrazne nižší.
Priemerná veľkosť samosprávy na Slovensku je približne 1 850 obyvateľov, pričom väčšina našich jednotlivých obcí má výrazne menej obyvateľov. Aktuálny stav naznačuje, že existuje značný priestor na zefektívnenie verejnej správy, čo by mohlo priniesť významné úspory a zlepšenie kvality služieb pre občanov.
Skvalitnenie a zefektívnenie služieb samospráv môže znamenať aj to, že peniaze od investorov alebo eurofondy budú do regiónov prúdiť v konečnom dôsledku rýchlejšie, čo nakoniec vytvorí dodatočnú relevantnú agendu a aj samotné pracovné miesta. Okrem toho je tu demografická zmena a teda ľudia v produktívnom veku budú jednoducho chýbať. Z tohto pohľadu sa optimalizácie nemusia báť ani ľudia, ktorí by v spájaní samospráv videli iba optimalizáciu na strane úradníkov. Lepšia úroveň digitálnych služieb štátu bude samozrejme kľúčová.
Slovensko má druhý najvyšší pomer municipalít (samospráv) na 100 tisíc obyvateľov v EÚ, pričom na 100 tisíc obyvateľov máme takmer 54 municipalít. Tesne viac majú Česi (59 municipalít na 100 tisíc obyvateľov) a hneď za sú nami Francúzi (52 municipalít na 100 tisíc obyvateľov). Podobne veľké Fínsko má municipalít takmer 10x menej (5,6 na 100 tisíc obyvateľov).
V susednom Poľsku je počet samospráv tiež výrazne nižší (6,5/100 tisíc obyvateľov). Pritom práve Poľsko je často uvádzané ako pozitívny príklad čerpania eurofondov zo strany samospráv. V Maďarsku (32,5) a Rakúsku (23,5) sa síce počíta počet samospráv na 100 tisíc obyvateľov v desiatkach, ale stále ide o významne nižší pomer municipalít ako máme na Slovensku.
Z pohľadu početnosti je priemerná veľkosť samosprávy na Slovensku je 1 850 obyvateľov. Pritom až 82 % obcí na Slovensku má menej ako 1 850 obyvateľov a spolu v takýchto obciach žije menej ako 30 % celkovej populácie Slovenska.
V podobne veľkom Fínsku je priemerný počet obyvateľov jednej samosprávy približne 17 850 obyvateľov. Hoci sa určite dá argumentovať, že ráz krajiny je v rôznych štátoch iný a umožňuje, alebo si dokonca vynucuje, širšiu správu územia, možno tiež predpokladať, že priestor na zefektívňovanie riadenia samospráv máme aj u nás ešte pomerne značný. Prípadne zefektívnenie by samozrejme malo počítať nie len s počtom obyvateľov, ale aj s rozlohou územia.
Primerané zníženie počtu subjektov verejnej správy by neznamenalo posun k centralizácií moci, ale najmä k posun efektívnosti riadenia zdrojov na úrovni regiónov. Lokálna centralizácia by priniesla efektívnejšie, kvalitnejšie a najmä lacnejšie služby občanom.
Zároveň by sa tak tiež uľahčil proces prenesenia kompetencií na samosprávy, po čom v ostatných voľbách volali viaceré politické strany. Výdavky samospráv (obce + VÚC) sa dnes pohybujú na úrovni 6 % HDP, čo je objem, kde by sme určite vedeli optimalizáciou nájsť a ušetriť desiatky až stovky miliónov eur. Pri potrebe poctivej konsolidácie verejných financií ide o nezanedbateľný objem.
Podobné očakávania nachádzame aj u podnikateľov. Podľa staršieho prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) a Inštitútu pre sociálne a ekonomické reformy (INEKO) z prelomu rokov 2020/2021 označilo 53 % podnikateľov, že príliš veľký počet orgánov miestnej samosprávy negatívne vplýva na profesionalitu a je aj príčinou nedostatkov pri fungovaní obcí a VÚC.
Za hlavné nevýhody rozdrobenosti obcí 87 % podnikateľov považovalo slabé finančné aj personálne kapacity, čo ich limituje pri riešení zložitejší problémov. Prvým krokom pri zefektívňovaní služieb a procesov v samosprávach môžu byť centrá zdieľaných služieb, ktoré by efektívne dokázali vyriešiť veľkú časť administratívnej agendy. Na druhej strane užšia integrácia jednotlivých obcí by mala postupne prebehnúť aj na úrovni riadenia väčších projektov, čo si vyžiada aj užšie prepojenie v rozhodovacích právomociach, ktoré sú teraz koncentrované na úrovni jednotlivých obcí. Postupne by tak malo zmysel uvažovať aj nad úpravou volebného systému do samospráv.
Vnímanie zefektívňovania procesov je často spojené s optimalizáciu ľudských zdrojov, čo vyvoláva prirodzene odpor na strane dotknutých subjektov. Aktuálne je trh práce napnutý a nájsť kvalifikovanú a kompetentnú pracovnú silu je tak pre zamestnávateľov skôr problém. Z tohto pohľadu je pre optimalizáciu teraz vhodnejší čas, ako obdobie recesie, kedy je síce nevyhnutné šetriť, ale zároveň rastie nezamestnanosť, čo
znamená, že umiestnenie ľudí na trhu práce je náročnejšie.
Skvalitnenie a zefektívnenie služieb samospráv môže zároveň znamenať aj to, že peniaze od investorov alebo eurofondy budú do regiónov prúdiť rýchlejšie, čo nakoniec vytvorí relevantnú agendu a aj samotné pracovné miesta. Okrem toho je tu demografická zmena a teda ľudia v produktívnom veku budú jednoducho chýbať. Limitujúcim faktorom takmer určite bude politická realita, pretože takéto opatrenia, podobne ako iné významné reformy, si môžu vypýtať veľa politického kapitálu. Zjednodušený vzor efektívneho spájania obcí možno nájsť v cirkevnom prostredí. Viaceré obce dokážu efektívne spravovať kňazi z jednej centrálnej fary.
Samozrejme štátna samospráva poskytuje komplexnejší set služieb, ale na istej administratívnej úrovni (krsty, pohreby, sobáše či správa cirkevného majetku) možno vidieť efektívne fungujúcu cirkvenú správu aj na úrovni viacerých obcí. Najväčšie cirkvi (rímskokatolícka a gréckokatolícka) pokrývajú fakticky celé územie Slovenska cez asi 1 500 farností, pričom územných samospráv je viac ako 2 900. V neposlednom rade je tu digitalizácia.
Lepšia úroveň digitálnych služieb štátu smerom k občanom by takýto proces zefektívňovania samospráv výrazne uľahčila. Aj vďaka digitalizácií by kultúrna identita jednotlivých dedín a miest by ani pri centralizácií služieb nemusela byť narušená, pretože jednotlivé obce by naďalej ostali kultúrnym centrom pre svojich občanov. Kľučom však je, aby obyvatelia väčšinu potrebných administratívnych úkonov dokázali vyriešiť z pohodlia domova. Teda bez ohľadu na to, ako ďaleko sa úrad riadenia samosprávy bude nachádzať.
Krátke správy o novinkách z ekonomiky
Predbežný odhad Eurostatu pre júnovú infláciu (HICP) ukázal, že ceny v eurozóne medziročne rástli o 2,5 %, čo je o desatinu menej ako v máji. Medzimesačne ceny v eurozóne rástli o 0,2 %. Z jednotlivých zložiek rástli najmä ceny služieb, ktoré medziročne naďalej rástli o 4,1 %. Medziročná inflácia na Slovensku v júni predbežne spomalila na 2,4 % (v máji 2,6 % r/r) a ceny u nás medzimesačne stagnovali (0,0 % m/m). Pokles inflácie od začiatku roka je spôsobený očakávaným poklesom tempa rastu cien potravín a zároveň zastropovaním cien energií pre domácnosti. Vidíme tiež zmenu štruktúry ťahúňov inflácie a posun jej príčin k tovarom a službám.
Rast maloobchodných tržieb si udržal solídne tempo aj v máji, keď maloobchodné tržby boli medziročne vyššie o viac než 5 %. Oproti predchádzajúcemu mesiacu došlo k jemnému poklesu o necelé percento (sezónne očistené). Jedným z hlavných ťahúňov sú naďalej nákupy na internete, kde môžeme vidieť silné medziročné rasty. Takto pred rokom sme mohli vidieť veľmi slabý výkon maloobchodu, čo bolo spôsobené obmedzovaním spotreby domácností v dôsledku zvýšenej inflácie a vyčerpania úspor. Aj z toho dôvodu sú teraz medziročné rasty pomerne silné. Na druhej strane je viditeľné, že sa ekonomická situácia postupne zlepšuje – trh práce ostáva silný, inflácia klesla k dvom percentám a zároveň nominálny rast miezd naďalej dosahuje vysoké čísla rastu. To všetko sú faktory, ktoré povzbudzujú reálnu spotrebu domácností a ich nákupný apetít. Očakávame, že spotreba domácnosti v tomto roku bude výrazne ťahať hospodársky rast.
Finančné trhy
Hodnota kurzu eurodolára sa pohybuje nad úrovňou 1,08 USD/EUR. Euro posilnilo aj vďaka výsledkom volieb vo Francúzku, keď sa nenaplnili predpoklady, že víťazstvo v parlamentných voľbách v druhom kole získa krajná pravica. Euru pomohli aj dobré dáta z amerického trhu, keď sa inflačné tlaky v ekonomike naďalej zmierňujú, čo ponecháva v hre scenár, že FED zníži svoje sadzby skôr ako v neskorej jeseni. Mohlo by sa tak stať už na jesennom zasadnutí. Vplyv na kurz tak naďalej budú mať aj vyjadrenia centrálnych bánk a nové dáta naznačujúce oslabenie/posilnenie ekonomickej aktivity, čo prinesie dopad na rast ekonomiky či infláciu.
(ts)
