Zmeny v nastavení home office zasiahli viac ako 1/5 Slovákov, ktorým je práca z domova umožnená.
Výskum prebiehal v šiestich krajinách Európskeho národného panela v máji 2024 na celkovom vzorku n=6198, jednalo sa o reprezentatívnu populáciu danej krajiny vo veku 15+ (Česká republika n=1034, Slovensko n=1027, Poľsko n=1007, Maďarsko n=1004, Bulharsko n=1085, Rumunsko n=1042).
Európsky národný panel realizoval v máji 2024 interný PR výskum, v ktorom sa zamerali na spokojnosť ľudí v ich súčasnom zamestnaní. Zaujímalo ich, ako hodnotia kolektív, v ktorom aktuálne pracujú, čo ich na súčasnom pracovisku najviac rozčuľuje, alebo naopak, čo ich najviac motivuje v súčasnom zamestnaní zostať. Pozreli sa tiež na to, do akej miery zamestnávatelia obmedzili svojim zamestnancom prácu z domova – home office.
Na Slovensku sú najobvyklejšie pracovné kolektívy s 30 a viac ľuďmi, pracujú v nich častejšie ľudia vo veku 45-59 rokov. Viac ako 3/5 pracujúcich Slovákov si so všetkými kolegami v práci tykajú. Sú Česi a Slováci na pracovisku konfliktnejší než iné sledované krajiny?
Celkovo vo všetkých krajinách ENP oslovili reprezentatívnu vzorku 6 198 respondentov, z ktorých celkovo 60 % uviedlo, že v súčasnej dobe pracujú na hlavný, alebo čiastočný pracovný pomer, DoVP, DPČ, DoBPS alebo ako SZČO. Na Slovensku máme podľa odpovedí opýtaných 51 % pracujúcich, z toho 55 % mužov a 45 % žien.
Zatiaľ čo na Slovensku v kolektívoch o viac ako 30 ľuďoch pracuje 21 % respondentov, v susednej Českej republike je to iba 14 %, naopak v Rumunsku je to dokonca až 32 % pracujúcich účastníkov výskumu.
Rozšírené sú aj pracovné kolektívy o 6 až 10 ľuďoch, pracujú v nich najčastejšie Česi (23 %), populárne sú ale aj na Slovensku (21 %). V dvojici alebo v trojici v porovnaní s ostatnými krajinami ENP spolu pracujú najčastejšie Bulhari, uvádza to až 19 % z nich.
Viac ako 2/5 pracujúcich uvádzajú, že na ich pracovisku panujú „priateľské vzťahy“, teda so svojimi kolegami sa stretávajú aj mimo pracovnú dobu, atmosféru na pracovisku hodnotia skôr ako príjemnú a s kolegami preberajú aj témy zo svojho súkromného života, prípadne sa poznajú aj s ďalšími rodinnými príslušníkmi svojich kolegov.
Najviac kamarátov medzi kolegami nájdeme v pracovných tímoch v Česku (55 %) a na Slovensku (51 %). Naopak „profesionálne vzťahy“ založené predovšetkým na vzájomnej spolupráci, rešpektujúce pracovné role a bez debát o osobnom živote prevládajú v Rumunsku (44 %) a v Maďarsku (38 %).
Najviac respondentov zo všetkých sledovaných 6 krajín, ktorí označili svoje vzťahy na pracovisku ako „konfliktné“ nájdeme v Česku (9 %) a na Slovensku (8 %). Atmosféru na pracovisku vnímajú ako dusnú, stretávajú sa s pracovnými nezhodami, ale i s osobnými spormi, komunikáciu v tíme hodnotia ako nedostatočnú. To je signifikantne viac ako v celkovej vzorke (6 %). Konfliktné pracovné vzťahy sa menej často objavujú v Poľsku (5 %) a v Bulharsku (5 %).
Čo sa týka komunikácie na pracovisku všeobecne, viac ako polovica pracujúcich opýtaných si so všetkými svojimi kolegami „tyká“. Uvádza to až 79 % Bulharov, 68 % Poliakov, ale aj 61 % Slovákov a 55 % Čechov. Naopak v Rumunsku a v Maďarsku nájdeme výrazne častejšie kolektívy, kde si všetci „vykajú“, uviedlo to 26 % pracujúcich Rumunov a 19 % Maďarov.
Nedostatočné finančné ohodnotenie, slabé benefity, ohováranie kolegov – to je TOP 3 z toho, čo najviac trápi Slovákov na ich súčasnom pracovisku
Zaujímalo ich tiež, čo najviac spôsobuje nespokojnosť pracujúcich v ich súčasnom zamestnaní. Asi nebude prekvapením, že najčastejšie uvádzaným dôvodom je nedostatočné finančné ohodnotenie (32 %). So svojim platom sú najmenej spokojní Bulhari (38 %), naopak Maďari tento dôvod uviedli v porovnaní s ostatnými krajinami signifikantne najmenej často (28 %). S finančným ohodnotením je nespokojných tiež 31 % Čechov, z toho výrazne častejšie pracujúci vo veku 45-59 rokov (45 %). Uvádza to tiež 32 % pracujúcich Slovákov.
Ďalším dôvodom nespokojnosti je málo motivujúcich benefitov (23 %). Uvádza to až 1/3 Maďarov a tiež 30 % Čechov a 25 % Slovákov, výrazne častejšie slovenské ženy. Neprimerané pracovné zaťaženie (práca pod tlakom, v strese a pod.) trápi 18 % opýtaných. Najviac sa pod pracovným tlakom cítia byť Rumuni (22 %) a najmenej Poliaci (16 %) a Slováci (16 %). Pracovný tlak najčastejšie pociťujú pracujúci Slováci vo veku 30-44 rokov (21 %).
So svojim priamym nadriadeným je nespokojný každý desiaty Čech a Poliak. Na Slovensku je to 6 % pracujúcich, výrazne častejšie muži (8 %). Vedenie firmy alebo TOP MANAGEMENT je dôvodom nespokojnosti 13 % Slovákov a Čechov. 16 % Maďarov a Čechov sa sťažuje na nedostatočnú komunikáciu. Uvádza to tiež 14 % Slovákov.
Na nedostatok ocenenia (24 %) a rešpektu (15 %) sa sťažujú najmä Maďari. Trápi ich aj nerovnováha pracovného a súkromného života (14 %). 16 % Bulharov aj Poliakov trápi na pracovisku nedostatočná možnosť ďalšieho rozvoja. Nezmyselná byrokracia (zdĺhavé schvaľovacie procesy) najviac otravuje 16 % Čechov, výrazne viac českých mužov.
Kolegovia v tíme rozčuľujú iba 6 % respondentov, a to najviac Čechov (8 %) a tiež 7 % Slovákov. A čo konkrétne nás na kolegoch rozčuľuje najviac ?
Až 22 % pracujúcich Slovákov uvádza, že je to ohováranie kolegov za ich chrbtom, čím sa Slovensko zaradilo na prvé miesto zo všetkých sledovaných krajín (za celkovú vzorku je to 17 %). Podobne sú na tom pracujúci v Českej republike (21 %), naopak najmenej sa to týka Rumunov (12 %) a Bulharov(15 %). Na hlasové prejavy kolegov ako výrazný smiech, povzdychy, „samomluva“ apod. sa sťažuje 8 % pracujúcich opýtaných.
Zapáchajúci kolegovia kazia pracovnú atmosféru 6 % pracujúcim (Slovensko 6 %), najviac v Maďarsku (8 %) a najmenej v Česku (3 %). Na vyhovujúcej teplote spoločného pracovného priestoru sa nevie dohodnúť so svojimi kolegami 5 % pracujúcich respondentov (Slovensko 4 %).
Jedlo zo spoločnej chladničky mizne 2 % opýtaných, a to najviac Maďarom (4 %). V porovnaní s ostatnými krajinami sa Slováci výrazne menej často sťažujú na nedostatok možnosti mať home office, uvádzajú to len 4 % opýtaných Slovákov (za celok 6 %).
Potrebujú slovenskí zamestnávatelia viac kontrolovať svojich zamestnancov? Takmer 1/5 pracujúcich Slovákov uvádza, že sa v súčasnej práci „nepretrhnú“ a to je tiež jedným z dôvodov, prečo v nej zostávajú. 18 % vysokoškolákov je lenivých hľadať si novú prácu.
Aj keď sa nájde mnoho vecí, ktoré respondentov na ich pracovisku dokážu rozčúliť, aj napriek tomu 71 % z nich hodnotí vzťahy na svojom súčasnom pracovisku pozitívne (rozhodne dobré + skôr dobré). Uvádza to aj rovnaké percento Slovákov.
Za rozhodne dobré ich považuje až 35 % Bulharov. 43 % Slovákov hodnotí svoje pracovné vzťahy ako skôr dobré, 28 % dokonca ako rozhodne dobré (výrazne menej často pracujúci vo väčších kolektívoch nad 30 ľudí). Za skôr zlé ich označilo 4 % Slovákov a iba 1 % ako rozhodne zlé.
Pokiaľ ide o dôvody, prečo ľudia zostávajú na svojom súčasnom pracovisku, až 43 % uvádza, že je to preto, lebo práca, ktorú robia ich baví a napĺňa. Najčastejšie to uvádzajú Česi (55 %), Slováci (48 %) a Bulhari (48 %), najmenej Poliaci a Rumuni (35 %). Ďalšou najčastejšie zmienenou výhodou súčasného pracoviska je fakt, že sa nachádza blízko ich bydliska, teda pracujú vo vyhovujúcej lokalite (42 %).
Viac ako 1/3 respondentov uvádza, že jedným z dôvodov je to, že nemajú veľa iných možností a novú prácu by si hľadali len ťažko (35 %). Najviac to takto vnímajú Rumuni (40 %) a Maďari (39 %), najmenej Bulhari (29 %). Na Slovensku to uvádza 34 % respondentov, najčastejšie vo veku 45-59 rokov (42 %). Firemné benefity motivujú zostať 23 % Bulharov a tiež 21 % Rumunov, ale iba 15 % Slovákov.
Skvelý nadriadený je tiež dôvodom prečo v práci zostáva 27 % Poliakov (24 % Slovákov). Rovnaké % Poliakov zostáva tiež kvôli kolektívu/kolegom (25 % Slovákov, výrazne častejšie Slováci pracujúci v kolektíve 6-10 ľudí). Dobré finančné ohodnotenie drží v práci 30 % pracujúcich respondentov a to najviac Čechov (35 %) a Rumunov (35 %).
Možno by si niektorí zamestnávatelia mali dať viac pozor na efektivitu svojich zamestnancov a zlepšiť kontrolné mechanizmy. Až 22 % oslovených totiž uvádza, že sa vo svojej súčasnej práci nepretrhnú, resp. nikto sa nestará o to, čo skutočne robia.
A to výrazne viac v Bulharsku (27 %) a v Poľsku (25 %), naopak v Rumunsku to uvádza iba 15 % pracujúcich panelistov. Deklaruje to tiež 19 % Slovákov, z toho signifikantne častejšie vo veku 30-44 rokov (26 %). 12 % opýtaných nám priznalo, že sú jednoducho leniví hľadať si novú prácu, uvádza to tiež 13 % Slovákov, výrazne častejšie s VŠ vzdelaním (18 %).
Zmeny v nastavení home office pocítilo 17 % pracujúcich respondentov. 29 % Slovákov, ktorým profesia prácu z domova umožňuje, nemusí chodiť na pracovisko vôbec, výrazne častejšie sú to vysokoškoláci.
V poslednej dobe je medzi pracujúcimi aj zamestnávateľmi často preberanou témou práca z domova – home office. Niektoré firmy dospeli k záveru, že je čas vrátiť svojich zamestnancov spať na pracovisko a stanovujú maximálne počty dní v mesiaci, kedy môžu ich zamestnanci pracovať z domova.
60 % oslovených pracujúcich respondentov nám povedalo, že vykonávajú profesiu, ktorá im umožňuje aspoň občas pracovať z domova. Z toho 17 % uvádza, že im ich zamestnávateľ v posledných mesiacoch prácu z domova obmedzil. V tomto ohľade sa výsledky u všetkých sledovaných krajín odlišujú len mierne.
A ako to máme aktuálne s home office? Z tých, ktorým ich profesia a zamestnávateľ umožňujú pracovať aspoň občas z domova, až 28 % uvádza, že nemusia chodiť na pracovisko vôbec a prácu môžu vykonávať iba z domova, najčastejšie sú to Česi (33 %), najmenej Rumuni (20 %). Uvádza to tiež 29 % Slovákov, výrazne častejšie s VŠ vzdelaním.
Viac ako 1/5 pracujúcich respondentov, ktorí majú možnosť pracovať z domova, môžu home office využiť menej ako 3x za mesiac, najčastejšie v Bulharsku (30 %). Maximálne 2 dni home office v týždni si môže dopriať 15 %, toto pravidlo je najobvyklejšie v Česku (22 %) a v Maďarsku (20 %).
Menej než 3 dni v mesiaci môže čerpať home office 22 % Slovákov, ktorým profesia prácu z domova umožňuje, maximálne 1 deň v týždni 15 %, najviac 2 dni v týždni 12 % a maximálne 3 dni v týždni 10 %.
Pokiaľ máte záujem sa zúčastniť podobných výskumov a ankiet, môžete sa pridať ku komunite respondentov Európskeho národného panela a prispievať svojimi odpoveďami vo výskumoch na rôzne témy. Viac informácií nájdete na: www.narodnypanel.sk/dotazniky3
(ts)
